The Elder Scrolls Wiki
Bez shrnutí editace
značka: editace z Vizuálního editoru
Bez shrnutí editace
značka: editace z Vizuálního editoru
Řádek 9: Řádek 9:
 
Okolo skorého šiesteho storočia druhej éry viedol do Cyrodiilu inváziu kráľ [[Markarth|Plání]] [[Durcorach]]. Jeho invázia sa skončila veľkým úspechom a sám Durcorach sa nakoniec nechal korunovať za cisára znovuobnovujúc cisárstvo. Nový cisár sníval o zjednotení ríše do jedného veľkého celku a tak usporiadal ďalšiu inváziu, tentoraz do [[High Rock|High Rocku]]. Spočiatku jeho armády jednoznačne víťazili. Mnoho osád a úsadlostí vo východnom High Rocku bolo vypálených a nezjednotené kráľovstvá Durcorachovi nedokázali vzdorovať. Opojený úspechom sa Durcorach vydal proti najväčšiemu a najbohatšiemu z miest v ďalekom okolí, do [[Wayrest|Wayrestu]]. Na vysokých mestských hradbách však jeho armáda stroskotala. Po dlhom, únavnom a bezvýsledkovom obliehaní Wayrestu sa Durcorach v roku [[Časová os|2E 541]] rozhodol zmeniť smer a dobyť [[Daggerfall]]. Pri Daggerfalle naňho však čakali dve armády - Daggerfallská mestská posádka a [[Emeric z Cumberlandu|Emericova]] armáda prenasledujúca ho z Wayrestu. Keď Emeric videl Durcorachove nezoradené armádne krídla tak vydal rozkaz k útoku. Vidiac Emericovu odvahu, ako aj odvahu svojich krajanov, mestská obrana otvorila brány a vydala sa udrieť na Durcorachove druhé krídlo. Obkľúčená Durcorachova armáda im nedokázala vzdorovať a Durcorach sám v boji padol. Po jeho smrti prešiel trón na jeho mladého syna [[Moricar|Moricara]].
 
Okolo skorého šiesteho storočia druhej éry viedol do Cyrodiilu inváziu kráľ [[Markarth|Plání]] [[Durcorach]]. Jeho invázia sa skončila veľkým úspechom a sám Durcorach sa nakoniec nechal korunovať za cisára znovuobnovujúc cisárstvo. Nový cisár sníval o zjednotení ríše do jedného veľkého celku a tak usporiadal ďalšiu inváziu, tentoraz do [[High Rock|High Rocku]]. Spočiatku jeho armády jednoznačne víťazili. Mnoho osád a úsadlostí vo východnom High Rocku bolo vypálených a nezjednotené kráľovstvá Durcorachovi nedokázali vzdorovať. Opojený úspechom sa Durcorach vydal proti najväčšiemu a najbohatšiemu z miest v ďalekom okolí, do [[Wayrest|Wayrestu]]. Na vysokých mestských hradbách však jeho armáda stroskotala. Po dlhom, únavnom a bezvýsledkovom obliehaní Wayrestu sa Durcorach v roku [[Časová os|2E 541]] rozhodol zmeniť smer a dobyť [[Daggerfall]]. Pri Daggerfalle naňho však čakali dve armády - Daggerfallská mestská posádka a [[Emeric z Cumberlandu|Emericova]] armáda prenasledujúca ho z Wayrestu. Keď Emeric videl Durcorachove nezoradené armádne krídla tak vydal rozkaz k útoku. Vidiac Emericovu odvahu, ako aj odvahu svojich krajanov, mestská obrana otvorila brány a vydala sa udrieť na Durcorachove druhé krídlo. Obkľúčená Durcorachova armáda im nedokázala vzdorovať a Durcorach sám v boji padol. Po jeho smrti prešiel trón na jeho mladého syna [[Moricar|Moricara]].
   
Z čias Moricarovej vlády sa nám toho nezachovalo veľa, z istotou však vieme povedať že Moricar nebol ambicióznym dobyvateľom ako jeho otec. Počas jeho vlády boli pocestní cestujúci po pohraničí výdatne napádaní. Moricar situáciu vyriešil tak, že proti lúpežníkom poslal svojho syna, korunného princa [[Leovic|Leovica]]. Ten sa nakoniec vrátil ku svojmu otcovii víťazne a Moricar mu dovolil vyvoliť si za svoj úspech hociakú odmenu. Leovic si vybral za odmenu ruku [[Clivie Tharn]], dcéru kancelára Rady starších [[Abnur Tharn|Abnura Tharna]]. Napriek tomu, že uzatvorenie tohoto manželstva bolo na papieri vysoko politicky výhodné a teoreticky by zocelilo ríšu zvnútra, tak jeho uzatvorenie malo opačný efekt. Najsilnejší vazali ríše začali nachádzať spoločnú reč týkajúcu sa zosadenia cisára. Jeden z najväčších a zároveň najtichších oponentov bol aj kancelár Abnur Tharn, ktorý videl svadbu svojej dcéry ako ponižujúcu okolnosť do ktorej ho cisár Moricar nanútil bez možnosti odporu. Leovic sa nakoniec ujal trónu niekedy okolo roku [[Časová os|2E 566]]. Je historikmi považovaný za prinajmenšom excentrického cisára. Ďalej je o ňom známe, že počas leta rád navštevoval [[Anvil]] hlavne kvôli peknému počasiu. V roku [[Časová os|2E 573]] dal spísať knihu [[Cisárov sprievodca Tamrielom]], ktorá opisuje rozmanité Tamrielské kultúry a ich históriu. Kľúčová chyba ktorej sa cisár nakoniec dopustil sa stala v roku [[Časová os|2E 576]] keď cisárskym dekrétom oficiálne povolil uctievanie [[Daedra|Daedier]]. Nespokojní vazalovia na čele s jeho bývalým podporovateľom [[Varen Aquilarios|Varenom Aquilariosom]] sa masovo vzbúrili. Povstanie malo obrovskú podporu obyvateľstva a hneď na to v roku [[Časová os|2E 577]] rebeli vtrhli do Cisárskeho mesta. Aquilarios sám vtrhol do trónnej siene a zabil Leovica jedným bodnutím do srdca. Jeho mŕtvolu potom rebeli hodili do kanálov pod Cisárskym mestom kde ju o pár rokov neskôr oživili [[Mannimarco|Mannimarcovi]] kultisti.
+
Z čias Moricarovej vlády sa nám toho nezachovalo veľa, s istotou však vieme povedať že Moricar nebol ambicióznym dobyvateľom ako jeho otec. Počas jeho vlády boli pocestní cestujúci po pohraničí výdatne napádaní. Moricar situáciu vyriešil tak, že proti lúpežníkom poslal svojho syna, korunného princa [[Leovic|Leovica]]. Ten sa nakoniec vrátil ku svojmu otcovii víťazne a Moricar mu dovolil vyvoliť si za svoj úspech hociakú odmenu. Leovic si vybral za odmenu ruku [[Clivie Tharn]], dcéru kancelára Rady starších [[Abnur Tharn|Abnura Tharna]]. Napriek tomu, že uzatvorenie tohoto manželstva bolo na papieri vysoko politicky výhodné a teoreticky by zocelilo ríšu zvnútra, tak jeho uzatvorenie malo opačný efekt. Najsilnejší vazali ríše začali nachádzať spoločnú reč týkajúcu sa zosadenia cisára. Jeden z najväčších a zároveň najtichších oponentov bol práve kancelár Abnur Tharn, ktorý videl svadbu svojej dcéry ako ponižujúcu okolnosť do ktorej ho cisár Moricar nanútil bez možnosti odporu. Leovic sa nakoniec ujal trónu niekedy okolo roku [[Časová os|2E 566]]. Je historikmi považovaný za prinajmenšom excentrického cisára. Ďalej je o ňom známe, že počas leta rád navštevoval [[Anvil]] hlavne kvôli peknému počasiu. V roku [[Časová os|2E 573]] dal spísať knihu [[Cisárov sprievodca Tamrielom]], ktorá opisuje rozmanité Tamrielské kultúry a ich históriu. Kľúčová chyba ktorej sa cisár nakoniec dopustil sa stala v roku [[Časová os|2E 576]] keď cisárskym dekrétom oficiálne povolil uctievanie [[Daedra|Daedier]]. Nespokojní vazalovia na čele s jeho bývalým podporovateľom [[Varen Aquilarios|Varenom Aquilariosom]] sa masovo vzbúrili. Povstanie malo obrovskú podporu obyvateľstva a hneď na to v roku [[Časová os|2E 577]] rebeli vtrhli do Cisárskeho mesta. Aquilarios sám vtrhol do trónnej siene a zabil Leovica jedným bodnutím do srdca. Jeho mŕtvolu potom rebeli hodili do kanálov pod Cisárskym mestom kde ju o pár rokov neskôr oživili [[Mannimarco|Mannimarcovi]] kultisti.
   
 
=== Planemeld ===
 
=== Planemeld ===
Řádek 19: Řádek 19:
 
Ďalším dôležitým obdobím pre ríšu bola vláda [[Vojvodca Attrebus|Attreba]] ktorý vládol o tri storočia po Planemelde. Počas jeho vlády boli z jeho rozkazu vyhostení všetci cudzinci (hlavne [[Kamal|Kamali]], [[Tsaeskovia]] a ďalší Akavirania) pod hrozbou smrti. Väčšina vyhnancov utiekla hlavne do mesta [[Rimmen]] na severe [[Elsweyr|Elsweyru]]. Nejaký čas po jeho vláde sa vyhnatým Kamalom podarilo uzatvoriť alianciu s ich Khajiitskými hostiteľmi a spoločne ríšu napadli. Ich invázia bola úspešná, avšak ich veľkolepé ambície pretransformovať ríšu sa skončili neúspechom a ríša sa rozpadla.
 
Ďalším dôležitým obdobím pre ríšu bola vláda [[Vojvodca Attrebus|Attreba]] ktorý vládol o tri storočia po Planemelde. Počas jeho vlády boli z jeho rozkazu vyhostení všetci cudzinci (hlavne [[Kamal|Kamali]], [[Tsaeskovia]] a ďalší Akavirania) pod hrozbou smrti. Väčšina vyhnancov utiekla hlavne do mesta [[Rimmen]] na severe [[Elsweyr|Elsweyru]]. Nejaký čas po jeho vláde sa vyhnatým Kamalom podarilo uzatvoriť alianciu s ich Khajiitskými hostiteľmi a spoločne ríšu napadli. Ich invázia bola úspešná, avšak ich veľkolepé ambície pretransformovať ríšu sa skončili neúspechom a ríša sa rozpadla.
   
O pár desiatok rokov neskôr na trón nastupuje [[Falkreath|Falkreathský]] kráľ [[Cuhlecain]]. V podstate podobným spôsobom ako Durcorach pred viac než 300 rokmi, aj Cuhlecain viedol veľkú inváziu zo Skyrimu do Cyrodiilu a postupne si podmanil časti starej ríše. V roku [[Časová os|2E 852]] sa dal nakoniec korunovať za cisára. Vládcovia [[Skyrim|Skyrimu]] a [[High Rock|High Rocku]] vytvorili veľkú alianciu, keď si uvedomili že Cuhlecain svoju ríšu bude eventuálne expandovať a to práve na ich úkor, vidiac paralelu ešte z čias Durcorachového dobývania. Táto aliancia mala prekaziť Cuhlecainove plány na dobytie Skyrimu a High Rocku ešte predtým, než ich vôbec dal do pohybu. Aliancii sa nakoniec podarilo prekročiť [[Pale Pass]] a prvá pevnosť na ktorú narazili bola [[Sancre Tor]]. Cuhlecain však vedel o prekročení hraníc dopredu a tak poslal jedného zo svojich generálov menom [[Talos]], aby zastavil postupujúcu armádu. Obidve bojujúce strany sa nakoniec zišli pri Sancre Tor kde sa odohrala kolosálna [[Bitva o Sancre Tor|bitka]], ktorá rozhodla o budúcnosti celej ríše. Samotný Cuhlecain sa však na Rubínovom tróne nestihol dlho ohriať. V roku [[Časová os|2E 854]] ho totižto zavraždil neznámy vrah. Po mŕtvom cisárovi nakoniec zdedil trón jeho generál Talos. Doteraz existujú špekulácie, že Talos dal cisára zavraždiť aby sám mohol dosiahnuť trón.
+
O pár desiatok rokov neskôr na trón nastupuje [[Falkreath|Falkreathský]] kráľ [[Cuhlecain]]. V podstate podobným spôsobom ako Durcorach pred viac než 300 rokmi, aj Cuhlecain viedol veľkú inváziu zo Skyrimu do Cyrodiilu a postupne si podmanil časti starej ríše okolo [[Kolóvia|Kolóvie]] a [[Nibenayské údolí|Nibenu]]. V roku [[Časová os|2E 852]] sa dal nakoniec korunovať za cisára. Vládcovia [[Skyrim|Skyrimu]] a [[High Rock|High Rocku]] vytvorili veľkú alianciu, keď si uvedomili že Cuhlecain svoju ríšu bude eventuálne expandovať a to práve na ich úkor, vidiac paralelu ešte z čias Durcorachového dobývania. Táto aliancia mala prekaziť Cuhlecainove plány na dobytie Skyrimu a High Rocku ešte predtým, než ich vôbec dal do pohybu. Aliancii sa nakoniec podarilo prekročiť [[Pale Pass]] a prvá pevnosť na ktorú narazili bola [[Sancre Tor]]. Cuhlecain však vedel o prekročení hraníc dopredu a tak poslal jedného zo svojich generálov menom [[Talos]], aby zastavil postupujúcu armádu. Obidve bojujúce strany sa nakoniec zišli pri Sancre Tor kde sa odohrala kolosálna [[Bitva o Sancre Tor|bitka]], ktorá rozhodla o budúcnosti celej ríše. Samotný Cuhlecain sa však na Rubínovom tróne nestihol dlho ohriať. V roku [[Časová os|2E 854]] ho totižto zavraždil neznámy vrah. Po mŕtvom cisárovi nakoniec zdedil trón jeho generál Talos. Doteraz existujú špekulácie, že Talos dal cisára zavraždiť aby sám mohol uzurpovať trón.
  +
  +
Nech už je pravda akákoľvek, je očividné že Talosov vzostup bol intervenciou vyššej sily. Po Cuhlecainovej smrti Talos nezaháľal. Okamžite zvolal svoje armády a začal dobýjať ďalšie časti [[Tamriel|Tamrielu]]. Jeho dobyvačné ťaženia naprieč celým kontinentom dostali názov [[Tiberove vojny]] a viedli ku zjednoteniu Tamrielu do [[Tamrielská říše|jedného štátneho celku]] čo sa stalo poprvýkrát v histórii. Po korunovácii Tibera Septima za Tamrielského cisára bola vyhlásená [[Třetí éra|Tretia éra]] a Cyrodilická ríša sa v podstate pretransformovala do ríše Tamrielskej.
   
 
== Zoznam panovníkov ==
 
== Zoznam panovníkov ==

Verze z 29. 12. 2019, 07:13

Cyrodilická ríša
RemanBanner
Lore
Hlavní město Cisárske mesto
Štátne zriadenie Hereditná autokratická monarchia
Legislatíva Rada starších
Jazyk Tamrielčina
Rasy Imperialovia
Ostatní národy Nordi, Bretonci, Redguardi, Argoniánci, Akavirské národy
Náboženství Božská osmička
Herní údaje
Hry The Elder Scrolls: Online

Cyrodilická ríša alebo Cyrodiilská ríša, Remanovská ríša či Druhá ríša bola založená v roku 1E 2703 legendárnym drakorodeným vojvodcom Remanom Cyrodiilom po bitke o Pale Pass.

História

Prvá éra a vláda Remanovcov

Aj napriek tomu že ríšu vytvoril, tak Reman nikdy oficiálne neprijal titul cisára. Historici ju volajú aj Druhá ríša hlavne kvôli jej nadväznosti na ríšu Prvú, teda Alesiánsku. Druhej ríši spočiatku vládol rod Remanovcov až do roku 1E 2920 kedy exekutívnu moc prevzal potentát Versidue-Shaie a vyhlásil sa potentátom.Po zavraždení Shaieovho syna, potentáta Saviriena-Choraka v roku 2E 430 začína Medzivládie. Po Chorakovej smrti sa ríša rozpadla.

Vláda Durcorachovej dynastie

Okolo skorého šiesteho storočia druhej éry viedol do Cyrodiilu inváziu kráľ Plání Durcorach. Jeho invázia sa skončila veľkým úspechom a sám Durcorach sa nakoniec nechal korunovať za cisára znovuobnovujúc cisárstvo. Nový cisár sníval o zjednotení ríše do jedného veľkého celku a tak usporiadal ďalšiu inváziu, tentoraz do High Rocku. Spočiatku jeho armády jednoznačne víťazili. Mnoho osád a úsadlostí vo východnom High Rocku bolo vypálených a nezjednotené kráľovstvá Durcorachovi nedokázali vzdorovať. Opojený úspechom sa Durcorach vydal proti najväčšiemu a najbohatšiemu z miest v ďalekom okolí, do Wayrestu. Na vysokých mestských hradbách však jeho armáda stroskotala. Po dlhom, únavnom a bezvýsledkovom obliehaní Wayrestu sa Durcorach v roku 2E 541 rozhodol zmeniť smer a dobyť Daggerfall. Pri Daggerfalle naňho však čakali dve armády - Daggerfallská mestská posádka a Emericova armáda prenasledujúca ho z Wayrestu. Keď Emeric videl Durcorachove nezoradené armádne krídla tak vydal rozkaz k útoku. Vidiac Emericovu odvahu, ako aj odvahu svojich krajanov, mestská obrana otvorila brány a vydala sa udrieť na Durcorachove druhé krídlo. Obkľúčená Durcorachova armáda im nedokázala vzdorovať a Durcorach sám v boji padol. Po jeho smrti prešiel trón na jeho mladého syna Moricara.

Z čias Moricarovej vlády sa nám toho nezachovalo veľa, s istotou však vieme povedať že Moricar nebol ambicióznym dobyvateľom ako jeho otec. Počas jeho vlády boli pocestní cestujúci po pohraničí výdatne napádaní. Moricar situáciu vyriešil tak, že proti lúpežníkom poslal svojho syna, korunného princa Leovica. Ten sa nakoniec vrátil ku svojmu otcovii víťazne a Moricar mu dovolil vyvoliť si za svoj úspech hociakú odmenu. Leovic si vybral za odmenu ruku Clivie Tharn, dcéru kancelára Rady starších Abnura Tharna. Napriek tomu, že uzatvorenie tohoto manželstva bolo na papieri vysoko politicky výhodné a teoreticky by zocelilo ríšu zvnútra, tak jeho uzatvorenie malo opačný efekt. Najsilnejší vazali ríše začali nachádzať spoločnú reč týkajúcu sa zosadenia cisára. Jeden z najväčších a zároveň najtichších oponentov bol práve kancelár Abnur Tharn, ktorý videl svadbu svojej dcéry ako ponižujúcu okolnosť do ktorej ho cisár Moricar nanútil bez možnosti odporu. Leovic sa nakoniec ujal trónu niekedy okolo roku 2E 566. Je historikmi považovaný za prinajmenšom excentrického cisára. Ďalej je o ňom známe, že počas leta rád navštevoval Anvil hlavne kvôli peknému počasiu. V roku 2E 573 dal spísať knihu Cisárov sprievodca Tamrielom, ktorá opisuje rozmanité Tamrielské kultúry a ich históriu. Kľúčová chyba ktorej sa cisár nakoniec dopustil sa stala v roku 2E 576 keď cisárskym dekrétom oficiálne povolil uctievanie Daedier. Nespokojní vazalovia na čele s jeho bývalým podporovateľom Varenom Aquilariosom sa masovo vzbúrili. Povstanie malo obrovskú podporu obyvateľstva a hneď na to v roku 2E 577 rebeli vtrhli do Cisárskeho mesta. Aquilarios sám vtrhol do trónnej siene a zabil Leovica jedným bodnutím do srdca. Jeho mŕtvolu potom rebeli hodili do kanálov pod Cisárskym mestom kde ju o pár rokov neskôr oživili Mannimarcovi kultisti.

Planemeld

Po Leovicovej násilnej smrti sa Varen ihneď vyhlásil ďalším cisárom. Za svoju ženu si zobral Leovicovu vdovu Cliviu s povolením jej otca Abnura. Z dôvodu ohromných strát na ľudských životoch cisár Varen premenoval Trhovú štvrť v Cisárskom meste na Pamätníkovú štvrť a odvtedy sa tam pochovávali padlí. Nakoniec však Varenove nariadenie prestalo platiť a znova sa z tejto štvrti stala pôvodná, určená na obchodovanie. Narozdiel od Leovicovej vlády, ktorá bola poznačená vnútorným napätím bola Varenova vláda pokojná. Samotného cisára však trápilo to, že nemá dračiu krv a kvôli tomu vnímal svoj nárok na trón ako nelegitímny. Kvôli tomu nejaký čas neskôr vytvoril skupinu piatich druhov. Členovia tejto družiny boli Lyris, Sai Sahan, Mannimarco, Abnur Tharn a taktiež samotný Varen Aquilarios. Mannimarco dokázal ostatných členov presvedčiť že pozná rituál, ktorý by z Varena spravil drakorodeného. Na jeho uskutočnenie však potrebovali Amulet kráľov. V roku 2E 579 skupina nakoniec Amulet nachádza a schádzajú sa v Chráme jediného kde sa má rituál uskutočniť. Uprostred rituálu však Mannimarco kúzlom paralyzoval ostatných členov družiny vyznávajúc im svoj plán. Povedal im že je špión Daedrického princa Molaga Bala a jeho cieľom je rituál, ktorý nezapáli dračie ohne a spraví z Aquilariosa drakorodeného ale práve naopak, zruší všetky bariéry medzi Mundom a Oblivionom dovoľujúc Molagovi Balovi Planemeld - udalosť pri ktorej sa Mundus a Coldharbour (Daedrická ríša Molaga Bala) spoja do jedného celku. Mannimarco potom otvoril trhlinu umožňujúc Molagovi Balovi viesť gigantickú inváziu do Tamrielu. Samotí skupina piatich bola po týchto udalostiach rozpustená keďže Lyris bola uväznená v Coldharbore, Sai Sahan utiekol s Amuletom kráľov do Sancre Tor a eventuálne bol taktiež uväznený. Abnur Tharn sa pridal k Mannimarcovi s úmyslom naňho špehovať. Samotný bývalý cisár zmizol.

Ďalšie tri roky boli pre ríšu veľmi ťažké. Trónu sa ujala Varenova manželka Clivia ako cisárovná regentka. Zatiaľ čo do celej ríše prúdili ohromné počty daedrických vojakov z armády Molaga Bala, tak ostatok Tamrielu sa nehodlal len tak pozerať. V priebehu pár rokov vznikli tri kľúčové aliancie, ktoré sa zaviazali dobyť ríšu nazad, zastaviť daedrické hordy a vyhlásiť svojho vlastného cisára. Pod obrovským tlakom troch masívnych invázii smerujúcich každá z iných svetových strán a samotnou inváziou Molaga Bala bola ríša natoľko oslabená, že vplyv cisárskej koruny sa zmenšil na absolútne minimum. Clivia držala pod kontrolou praktický pár menej významných pevností a niektoré časti Cisárskeho mesta. Všetko ostatné bolo buď pod kontrolou útočiacich aliancii alebo pod správou Molagovych hord. Planemeld sa kvôli tejto situácií, do ktorej sa ríša dostala, označuje aj za najkrízovejšie obdobie, ktoré kedy ríša zažila. Vojna aliancií taktiež priniesla nových cisárov, ktorí sú kolokviálne označovaní ako pretendenti.

Neskoršie medzivládie

Ďalším dôležitým obdobím pre ríšu bola vláda Attreba ktorý vládol o tri storočia po Planemelde. Počas jeho vlády boli z jeho rozkazu vyhostení všetci cudzinci (hlavne Kamali, Tsaeskovia a ďalší Akavirania) pod hrozbou smrti. Väčšina vyhnancov utiekla hlavne do mesta Rimmen na severe Elsweyru. Nejaký čas po jeho vláde sa vyhnatým Kamalom podarilo uzatvoriť alianciu s ich Khajiitskými hostiteľmi a spoločne ríšu napadli. Ich invázia bola úspešná, avšak ich veľkolepé ambície pretransformovať ríšu sa skončili neúspechom a ríša sa rozpadla.

O pár desiatok rokov neskôr na trón nastupuje Falkreathský kráľ Cuhlecain. V podstate podobným spôsobom ako Durcorach pred viac než 300 rokmi, aj Cuhlecain viedol veľkú inváziu zo Skyrimu do Cyrodiilu a postupne si podmanil časti starej ríše okolo Kolóvie a Nibenu. V roku 2E 852 sa dal nakoniec korunovať za cisára. Vládcovia Skyrimu a High Rocku vytvorili veľkú alianciu, keď si uvedomili že Cuhlecain svoju ríšu bude eventuálne expandovať a to práve na ich úkor, vidiac paralelu ešte z čias Durcorachového dobývania. Táto aliancia mala prekaziť Cuhlecainove plány na dobytie Skyrimu a High Rocku ešte predtým, než ich vôbec dal do pohybu. Aliancii sa nakoniec podarilo prekročiť Pale Pass a prvá pevnosť na ktorú narazili bola Sancre Tor. Cuhlecain však vedel o prekročení hraníc dopredu a tak poslal jedného zo svojich generálov menom Talos, aby zastavil postupujúcu armádu. Obidve bojujúce strany sa nakoniec zišli pri Sancre Tor kde sa odohrala kolosálna bitka, ktorá rozhodla o budúcnosti celej ríše. Samotný Cuhlecain sa však na Rubínovom tróne nestihol dlho ohriať. V roku 2E 854 ho totižto zavraždil neznámy vrah. Po mŕtvom cisárovi nakoniec zdedil trón jeho generál Talos. Doteraz existujú špekulácie, že Talos dal cisára zavraždiť aby sám mohol uzurpovať trón.

Nech už je pravda akákoľvek, je očividné že Talosov vzostup bol intervenciou vyššej sily. Po Cuhlecainovej smrti Talos nezaháľal. Okamžite zvolal svoje armády a začal dobýjať ďalšie časti Tamrielu. Jeho dobyvačné ťaženia naprieč celým kontinentom dostali názov Tiberove vojny a viedli ku zjednoteniu Tamrielu do jedného štátneho celku čo sa stalo poprvýkrát v histórii. Po korunovácii Tibera Septima za Tamrielského cisára bola vyhlásená Tretia éra a Cyrodilická ríša sa v podstate pretransformovala do ríše Tamrielskej.

Zoznam panovníkov

Remanovskí vládcovia

Hlavný článok: Remanovská dynastia

Obdobie potentátov

Hlavný článok: Vladár

Medzivládie a obdobie samozvaných cisárov

Hlavný článok: Samozvaní cisári